Výzva pri príležitosti Medzinárodného dňa detí

Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí

1.6.2014

So znepokojením sledujeme súčasné trendy v politike a časti spoločnosti, ktoré čoraz viac naliehajú na vnášanie rodovej ideológie do škôl.[i],[ii],[iii] Rodová ideológia okrem iného tvrdí, že nezáleží na vrodenom biologickom pohlaví jednotlivca, resp. že je nepodstatné: každý má mať možnosť vybrať si, kým sa cíti alebo kým si želá sa stať (mužom?, ženou?, inak sexuálne/rodovo odlišným?). Biologické delenie pohlaví na mužov a ženy vraj človeka obmedzuje, lebo údajne vytvára v spoločnosti rodové stereotypy zmýšľania a správania, ktoré neskôr vedú k rôznym formám diskriminácie. Rodová ideológia si preto nárokuje predefinovať obvyklé chápanie sexuality človeka z biologického a medicínskeho hľadiska na sociálno-kultúrne vytvorený konštrukt rodu (gender), teda na predmet rýdzo subjektívneho vnímania a cítenia seba samého tak, aby si každý mohol „slobodne určiť“, kým je alebo kým chce (rodovo) byť.[iv]

Súčasťou rodovej ideológie, argumentujúcej svojsky chápanou požiadavkou rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, je vytvoriť takzvanú rodovú demokraciu[v],[vi]: celospoločenskú sociálno-kultúrnu zmenu. Túto (sociálno-inžiniersku!) zmenu má aktívne zabezpečovať štát najprv cez rôzne smernice, deklarácie a stratégie (soft law): keďže tieto myšlienky nemajú priamu podporu v občianskej spoločnosti, boli by ťažko schváliteľné v národných parlamentoch ako zákony (hard law).[vii] Štátna rodová propaganda má preto v súčinnosti s tretím sektorom, vzdelávacím systémom a médiami zabezpečiť akceptovanie tejto politiky verejnosťou, aby nakoniec mohla byť záväzne kodifikovaná do národného zákonodarstva. Tomu má slúžiť takzvané rodové scitlivovanie verejnosti.[viii]

Ide o obzvlášť kontroverznú tému, keďže primárnym cieľom rodového scitlivovania sú predovšetkým deti a mládež. Podľa rodovej ideológie má štát prostredníctvom výučby a výchovy v školách deťom rozrývať či rozkývavať ich (vrodeným pohlavím danú) rodovú identitu, a to od čo možno najnižšieho veku.[ix] To sa má dosiahnuť najmä vnesením novej, „sexuálne korektnej” výchovy do školských osnov. Dieťa sa má oboznamovať s rôznymi formami sexuálnych prejavov, aby si potom mohlo „slobodne” vybrať svoju rodovú identitu.

Rodové scitlivovanie v edukačnom procese znamená konkrétne i to, že pedagógovia majú deti vystavovať rodovo opačným podnetom. Cez rodovo neutrálne hračky, prezentáciu rodovo opačných vzorcov správania, nabádanie ku skupinovým aktivitám a hrám s výmenou mužských a ženských rol a podobne. Cieľom týchto techník je dieťa „oslobodiť“ od zaužívaných rodových prejavov správania – rodových stereotypov, ktoré mohlo získať a osvojiť si z domáceho prostredia. Ide o takzvaný rodovo citlivý výučbový proces.[x] Jeho zástancovia tvrdia, že škola má poskytovať priestor, kde dieťa môže a má slobodne skúmať svoju sexualitu a rôzne formy sexuálneho prejavu – bez posudzujúceho a „neurotizujúceho“ vplyvu rodičov.[xi]

Z odborného, medicínskeho i psychologického hľadiska je experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa neprípustné (o neetickosti takého počínania ani nehovoriac).[xii] Platí to najmä v takej citlivej oblasti, akou je sexualita. O to viac, že pochybné zásahy do prirodzeného vývoja dieťaťa môžu vyvolať neželané duševné poruchy, poruchy správania, úzkostné stavy, depresie a iné.[xiii] Ide o experiment, ktorého najväčším rizikom však je, expresívne povedané, mrzačenie psychosexuálneho vývoja detí.

Osobitne sa v spojitosti s rodovým scitlivovaním detí otvára otázka vyvolania poruchy rodovej identity.[xiv] Ide o duševnú poruchu (u dospelých sa tradične označovala ako transsexualita), pri ktorej sa biologicky normálne vyvinutý muž cíti byť ženou, resp. biologicky normálne vyvinutá žena mužom. Pri výskyte v detstve dieťa stráca zmysel pre svoju vlastnú rodovú/sexuálnu identitu (chlapec, dievča) a začne prejavovať vzorce správania opačného pohlavia.[xv] Významnú úlohu pri vzniku tejto poruchy hrajú práve rodové vzory a podnety v období kritických fáz vývoja mozgu (vpečaťovanie, imprinting) počas detstva a dospievania.[xvi] Preto experimentovanie s psychosexuálnym vývojom dieťaťa v edukačnom procese – s cieľom pozmeniť jeho „chlapčenské“ či „dievčenské“ vzorce vnímania a správania – predstavuje nezanedbateľné riziko indukcie tejto duševnej poruchy.

Navyše, rodová ideológia – hoci sa usiluje tváriť vedecky – ani zďaleka nezodpovedá vedeckým kritériám. Jej „teória“ pripomína skôr akúsi (postmodernú) „hru so slovami“[xvii], nie serióznu vedeckú argumentáciu a interpretáciu, ktoré by mali byť založené na overených faktoch a dôkazoch (evidence-based). Premisy a radikálne antropologické závery rodovej ideológie sú vedecky nekorektné, nedomyslené a odtrhnuté od reality. V úsilí obhájiť svoje tvrdenia rodoví ideológovia bezdôvodne a bez znalosti veci spochybňujú uznávané vedecké odbory alebo ich poznatky, považujúc a označujúc ich za „sexistické“. S dešpektom sa dívajú napríklad na význam celého radu biológických disciplín, pohrdlivo hovoriac o „biologizme“. (Evokuje to v nás spomienku na minulé doby, keď sa z ideologických dôvodov genetika či kybernetika označovali za buržoázne, reakčné pavedy).[xviii]

Ďalej, rodová teória svoje šírenie a spoločenskú akceptáciu presadzuje nie cez vedecký výskum a oponentúru odbornej obce, ale cez politický lobing v národných a nadnárodných politických štruktúrach. Nekriticky a manipulatívne pritom pretláča záujmy a ciele aktivistov predovšetkým určitých menšinových skupín[xix] (mimochodom, aj u nás pri všetkých významných vládnych inštitúciách a pri parlamente aktívne a oficiálne fungujú skupiny rodových ideológov).

Aj navrhovaný sociálny experiment rodového scitlivovania pri výchove a výučbe detí v školách (rodovo citlivý výučbový proces) v podstate neprekračuje metódu vedecky najrizikovejšieho experimentovania „pokusom a omylom“, kde až budúcnosť môže ukázať, že išlo o omyl (podľa stáročnej ľudskej skúsenosti a evolučnej histórie života[xx] takmer s istotou o omyl tragický).

Preto my,

predstavitelia a zástupcovia medicínskej, psychologickej a inej odbornej obce odmietame sociálne experimentovanie s duševným zdravím dieťaťa. Vystavovať dieťa „rodovému scitlivovaniu“, nech už sa koná prostredníctvom vychovávateľov, pedagógov, inštitúcíí alebo médií, je z nášho odborného hľadiska neospravedlniteľné. Každý neprirodzený zásah do vnútorného vývoja dieťaťa v úsilí pretvoriť alebo indoktrinovať ho podľa želania ideológie predstavuje vážnu formu duševného násilia a porušenie medzinárodných konvencií práv dieťaťa. Štát, ako aj celá spoločnosť majú zabezpečovať v celom verejnom priestore, zvlášť v školách a v predškolských zariadeniach prostredie, ktoré bude chrániť krehkú duševnú stabilitu detí počas ich dospievania.

Žiadame vládu Slovenskej republiky, aby prijala konkrétne opatrenia, ktoré zabránia vstupu rodovej ideológie do edukačného procesu. Iba tak bude štát dôveryhodným partnerom pre rodičov pri výchove ich detí a garantom zdravého výchovného prostredia v edukačnom procese. Prostredia bezpečného pre výchovu detí tak, ako to vyžaduje medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa.[xxi]

Navrhujeme zabezpečiť tieto konkrétne opatrenia:

Monitorovať pedagogické pomôcky a učebnice pre školy vo vzťahu k ich ideologickému obsahu. Upovedomiť riaditeľov škôl o nevhodných učebniciach. Umožniť rodičom aby mohli slobodne zvoliť spôsob sexuálnej výchovy pre svoje dieťa. (Ministerstvo školstva SR)
Zabezpečiť vzdelávanie pedagógov vo vzťahu k rizikám rodovej ideológie a ich negatívnemu alebo nebezpečnému vplyvu na vývin dieťaťa. Organizovať s týmto cieľom odborné workshopy a semináre. (Ministerstvo školstva SR)
Zastaviť štátne financovanie rodových projektov, ktoré sa venujú rodovému scitlivovaniu detí a spoločnosti. (Úrad vlády SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo kultúry)
Šíriť osvetu o rizikách rodovej ideológie pre duševný vývin detí a mládeže. (Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo zdravotníctva SR )
Prijať účinné legislatívne opatrenia proti páchaniu duševného násilia na deťoch, ich manipulovaním k prijatiu postojov rodovej ideológie, ako aj formou jej verejnej propagácie. (Národná rada SR)

Publikované k Medzinárodnému dňu detí, 1.júna 2014.

ODKAZY

[i] WHO Regional Office for Europe and BZgA: Standards for sexuality education in Europe. A framework for policy makers, educational and health authorities and specialists. Cologne, Federal Centre for Health Education, BZgA, 2010, 63s.

[ii]WHO Regional Office for Europe and BZgA: Standards for sexuality education in Europe. Guidance for implementation. Cologne, Federal Centre for Health Education, BZgA, 2013, 76s.

[iii]Pozri tiež Rovňanová, L., Lukšík, I., Lukšíková, Ľ.: Metodická príručka sexuálnej výchovy na druhom stupni základných škôl. Spoločnosť pre plánované rodičovstvo, 2007,154s. (vydavateľstvo a miesto vydania neuvedené).

[iv]Butler, J.: Gender trouble. Feminism and the subversion of identity. New York – London, Routledge , 1990 (reprint 1999), xxxiii+221s. (Slovenský preklad: Trampoty s rodom. Feminizmus a podrývanie identity. Aspekt, 2003, 222s.) Táto publikácia autorky predstavuje základné dielo rodovej ideológie.

[v]Gender democracy as a goal and an organisational principle (dostupné na http://www.gwi-boell.de/en/2012/01/10/gender-democracy-goal-and-organisational-principle) pozri tiež http://wwwu.uni-klu.ac.at/unisop/wordpress/wp-content/gender-grassrots.democracy.pdf a tiež http://wwwu.uni-klu.ac.at/unisop/wordpress/wp-content/demarchy-or-five-demands-for-a-feminist-queer-politics.pdf).

[vi]Kiczková, Z.:Ružový a modrý svet – čítanie pre kvalifikáciu z rodovej problematiky, In ASPEKTin – feministický webzin, Uverejnené 25. októbra 2005, „Demokracia v spoločnosti nemôže existovať bez rodovej demokracie a rodovej rovnosti. Jedným z prvých krokov na ceste k nej je oslabovanie a odstraňovanie rodových stereotypov všetkými možnými prostriedkami a to už v skorom, detskom veku.“Dostupné na http://archiv.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=21&IDclanok=151.

[vii]Trubek, D.,Trubek, L.G.: Hard and soft law in the construction of social Europe: the role of the open method of co-ordination. European Law Journal, 11/3 (2005), s.343-364.

[viii] Joerger, C.,Taylor, E.(eds): Gender sensitivity – a training manual for sensitizing educational managers, curriculum and material developers and media profesionals to gender concerns. UNESCO (printed in France), 2004, 203s.

[ix] „Publikácia (Ružový a modrý svet) sa zameriava na „cieľovú skupinu“ – dievčatá a chlapcov, čím chce ešte viac zdôrazniť, aké dôležité je začať s rozkývaním a spochybňovaním. rodovej stereotypizácie a jej negatívnych dôsledkov už v prvých fázach socializácie.“; – pozri odkaz 6

[x] Experiment “rodovo citlivej výchovy” predstavuje veľmi kontroverznú tému. Jeho zavádzanie naráža na nesúhlas najmä zo strany mnohých rodičov, čo si neželajú, aby ich deti boli v škole „rodovo citlivo” vychovávané (Pre príklad verejnej kontroverzie pozri: http://www.independent.co.uk/news/world/europe/genderneutral-preschool-accused-of-mind-control-2305983.html).

[xi]V tejto spojitosti je zaujímavé, že na pohlavie/rod dieťaťa reagujú svojím správaním aj dospelí (najmä ženy), a to bez toho, aby ich k tomu niekto viedol. Nasvedčuje to tomu, že prirodzená rodová stereotypizácia je v človeku hlboko zakorenená a „podpisuje sa“ aj pod prirodzenú rodovú diferenciáciu detí. Pozri k tomu dnes už klasickú štúdiu Seavy, C.A., Katz, P.A., Zalk, S.R.: Baby X. The effect of gender labels on adult responses to infantns. Sex Roles, 1(2), 1975, s.108-109. Metódy „rodovo citlivej výchovy“ sa tak vlastne usilujú o umelý vstup do prirodzeného vývinového procesu, vďaka ktorému sa pohlavní chlapci, resp. dievčatá aj rodovo postupne (a prirodzene) identifikujú ako chlapci a dievčatá. Rodoví ideológovia sa podľa všetkého nazdávajú, že by to takéto jednoduché nemalo byť.

[xii]Na mysli máme konkrétne experimentovanie s psychosexuálnym vývojom dieťaťa v kontexte politických cieľov rodovej ideológie. Je totiž manipulatívne, no najmä riskantné z hľadiska neskorších, možno i celoživotných následkov pre vyvíjajúce sa indivíduum.

[xiii]Viaceré štúdie potvrdzujú klinickú prax, že deti vyrastajúce v neúplnej, alebo “alternatívnej“ rodine, prípadne ak sú vystavované nevhodným výchovným podnetom a rodovým vzorom počas vývinu, majú vyšší sklon k depresiám, samovraždám, prípadne aj k horšiemu uplatneniu v praxi ako iné deti. (Pre príklad pozri: Regnerus, M.:How different are the adult children of parents who have same-sex relationships? Findings from the New Family Structures Study, Social Science Research, Volume 41, Issue 4, July 2012, Pages 770)

[xiv] Gender identity disorder – pozri oficiálne klasifikačné systémy duševných porúch: ICD-10 (v SR platí záväzne),

DSM-IV-TR (americký klasifikačný systém z r.2000); v najnovšom americkom klasifikačnom systéme DSM-5 (z r.2013) má táto porucha názov gender dysphoria (rodová dysfória).

ICD-10: The ICD-10 classification of mental and behavioural disorders – clinical descriptions and diagnostic guidelines. Geneva, World Health Organization, 1992, 362s.

DSM-IV-TR: American Psychiatric Association: Diagnostic and statistical manual of mental disorders. Fourth edition, text revision. Washington,D.C., American Psychiatric Association, 2000, 943s.

DSM-5: American Psychiatric Association: Diagnostic and statistical manual of mental disorders. Fifth edition. Washington,D.C., American Psychiatric Association, 2013, 947s.

[xv]Ide o poruchu rodovej identity v detstve (gender identity disorder of childhood), resp. podľa DSM-5 o rodovú dysfóriu u detí (gender dysphoria in children). Podľa epidemiologických zistení jestvuje istá kontinuita vo vývoji tejto poruchy a jej pretrvávania do adolescencie a dospelosti: u rodených mužov je to do 30%, u rodených žien až do 50% prípadov; okrem toho 63-100% rodených mužov a 32-50% rodených žien sa v dospelosti identifikuje homosexuálne (no keďže homosexualita nie je klasifikovaná ako porucha, tak sa vlastne „uzdravia“) – pozri k tomu DSM-5 (cit. vyššie), s.455.

[xvi]Pozri k tomu napr.: Ridley, M.: Nature via nurture: genes, experience, and what makes us human. New York, HarperCollins, 2003, 326s. Na zmienené „vpečaťovacie“ procesy sa zároveň a následne navrstvujú vplyvy sociálneho učenia (pozri napr. Miller,P.H.: Theories of developmental psychology. New York, Worth Publishers, 2011, s.178-232), pričom dochádza k tzv. plastickým zmenám mozgu (prehľadne k tomu pozri napr. Rakús,A.: Neuroplasticita. Neurol.pro praxi, 10(2),s.83-85).

[xvii]Postmodernistickí autori a filozofi (napr. Foucalt, Derrida, Lacan) píšu takmer nezrozumiteľne, pozri o tom napr. Koukolík,F.,Drtilová,J.: Život s deprivanty II – Základy stupidologie. Praha, Galén, 2002, s.225-233. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Steven Weinberg pri čítaní postmodernistického textu poznamenal: „Nemám vůbec žádný nápad, co by to mohlo znamenat.“ – pozri Weinberg,S.: Tváří v tvář. Věda a její intelektuální protivníci. Praha, Aurora, 2004, s.135-157. Poznamenávame, že viacerí „teoretici“ rodovej ideológie, špeciálne aj J.Butlerová (pozri odkaz IV. ) na spomenutých postmodernistických autorov nadväzujú, inšpirujú sa nimi (a svojím spôsobom k nim patria)

[xviii]Kritický pohľad zasväteného a renomovaného vedca možno nájsť v: Pinker, S.: The blank slate. The modern denial of human nature. New York, Penguin Books, 509s. Upozorňujeme zvlášť na kapitolu venovanú problematike gender (s.337-371), kde sa poukazuje aj na nedostatočnú kredibilitu „teórie ružového a modrého sveta“ (pink-and-blue theory), s.346-350.

O tom, že problematika gender sa dá sprostredkovať aj bez apriórneho skresľovania rodovou ideológiou, svedčí napr. kniha, ktorá pred časom vyšla v českom preklade – Lippa,R.A.: Pohlaví: příroda a výchova. Praha, Academia, 2009, 432s. (orig. Gender, nature, and nurture, 2005).

[xix] Pozri napr. Jogjakartské princípy. Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky, 2011, 42s. (dostupné na http://www.vlada.gov.sk/data/att/1829_subor.pdf) – v angl. origináli Yogyakarta principles: Principles on the application of international human rights law in relation to sexual orientation and gender identity (dostupné na http://www.rfsl.se/public/yogyakarta_principles.pdf). Ďalším (nadväzujúcim) dokumentom je An activist’s guide to the Yogyakarta principles, 146s.(dostupnéna https://iglhrc.org/sites/default/files/Activists_Guide_Yogyakarta_Principles.pdf).

[xx] Máme na mysli tú neobyčajne dôležitú súčasť evolúcie života, ktorá súvisí s objavením sa pohlavného rozmnožovania a pohlavného výberu. Vo vede o evolúcii to predstavuje líniu, ktorej počiatky formuloval už Darwin (pozri Darwin,Ch.: O pohlavním výběru. Praha, Academia, 2005, 470s.) a pokračuje dodnes (prehľadne pozri napr. Ridley,M.: Červená královna. Sexualita a vývoj lidské přirozenosti. Praha, Portál, 2007, 316s.).

[xxi] Deklarácia práv dieťaťa (vyhlásená v OSNr.1959 a ratifikovaná ČSFR v r.1990) v bode 2. hovorí: „Dieťaťu sa má dostať zvláštnej ochrany a treba mu zákonmi a inými prostriedkami zabezpečiť, aby sa v slobodných a dôstojných podmienkach zdravým a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne. Pri prijímaní zákonov hlavným hľadiskom majú byť najvlastnejšie záujmy dieťaťa.“

Signatári

Spolu 346 signatárov.

PSYCHIATRI

Doc. MUDr. Alojz Rakús, psychiater, vysokoškolský pedagóg
Doc. MUDr. Ľubica Forgáčová, PhD., psychiatrička, vysokoškolský pedagóg
Doc. MUDr. Mária Ondriášová, PhD., psychiatrička, vysokoškolská pedagogička
MUDr. Milena Drímalová, PhD., psychiatrička, vysokoškolský pedagóg
MUDr. Alena Mažgútová, PhD., psychiatrička, vysokoškolská pedagogička
MUDr. Igor Smelý, PhD., psychiater, psychoterapeut, vysokoškolský pedagóg
MUDr. Andrea Čerňanová, PhD., psychiatrička, vysokoškolská pedagogička
MUDr. Ivan André, CSc., psychiater, sexuológ (primár)
MUDr. Dalibor Janoška, psychiater (primár)
MUDr. Izabela Mátéffy, psychiaterička (primár)
MUDr. Marianna Koníková, psychiatrička (primár)
MUDr. Peter Korcsog, psychiater a psychoterapeut, (primár)
MUDr. Radovan Hrubý, PhD., neuropsychiater
MUDr. Michaela Weidlichová, PhD., psychiatrička
MUDr.Martina Paulinyová, PhD., detská psychiatrička
MUDr. Daniela Hrtúsová, psychiatrička
MUDr. Jana Galvánková, detská psychiatrička
MUDr. Dárius Chochol, psychiater
MUDr. Marianna Kahancová, psychiatrička
MUDr. Anna Kováčová, detská psychiatrička
MUDr. Mehria Margočová, psychiatrička
MUDr. Daniel Múdry, psychiater
MUDr. Martin Naď, detský psychiater, pediater
MUDr. Veronika Petrušová, psychiatrička
MUDr. Iveta Rjašková, pediater, pedopsychiater
MUDr. Veronika Rumanová, psychiater pre deti a dorast
MUDr. Stanislav Tomovčík, detský psychiater
MUDr. Mária Turáková, psychiatrička
MUDr. Mária Zavadilová, psychiatrička
MUDr. Tomáš Rakús, psychiater
MUDr. Eva Bubeníková , psychiatrička
MUDr. Mária Krížová, psychiatrička
MUDr. Jozef Vido, psychiater
MUDr. Ján Bernát, psychiater
MUDr. Katarína Hubčíková, neuropsychiatrička
MUDr. Zuzana Olosová, psychiatrička
MUDr. František Petrík, psychiater
MUDr. Juraj Lexmann, psychiater
MUDr. Jozef Radzo, psychiater
MUDr. Viera Domeniková, pediater a pedopsychiater
MUDr. Anna Zubková, psychiatrička
MUDr. Michal Bolehradský, psychiater
MUDr. Eduard Gemza, psychiater
MUDr. Darina Hrabovská, psychiatrička
MUDr. Ingrid Jandová, psychiatrička
MUDr. Andrea Kovácsová, psychiatrička
MUDr. Michal Ohrablo, psychiater
MUDr. Viktor Segeda, psychiater
MUDr. Rastislav Korba, psychiater
MUDr. Karol Hollý, psychiater
MUDr. Mária Janíčková, detská psychiatrička
MUDr. Juraj Markovič, neurológ a psychiater

PSYCHOLÓGOVIA

Prof. PhDr. Ján Grác, DrSc. psychológ, vysokoškolský profesor v odbore pedagogická psychológia
Prof. PhDr. Eva Gajdošová, PhD., psychologička, vysokoškolská profesorka v odbore psychológia
Doc. PhDr. Mária Glasová, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička
Doc. PhDr. Albín Škoviera, PhD., špeciálny a liečebný pedagóg, psychoterapeut
Doc. PhDr. Eva Naništová, CSc., psychologička a vysokoškolská pedagogička
Doc. PhDr. Eva Klčovanská, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička
Doc. PhDr. Judita Stempelová, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička
Doc. Mgr. Peter Halama, PhD., psychológ, vysokoškolský pedagóg
Doc. Mgr. Peter Babinčák, PhD., psychológ, vysokoškolský pedagóg
Doc. PhDr. Zdenka Macková, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička
RNDr. Mgr.Dušan Kešický, PhD., klinický psychológ, súdny znalec, vysokoškolský pedagóg
PhDr. Kinga Izsóf Jurásová, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička
PhDr. Katarína Vidová, PhD., detská klinická psychologička
PhDr. Iveta Schusterová, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička
PhDr. Marián Špajdel, PhD., psychológ, vysokoškolský pedagóg
PhDr. Mgr. Františka Diblíková, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička
PhDr. Mária Homolová, PhD, klinická psychologička, vysokoškolský pedagóg
Mgr. Mária Dědová, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička
Mgr. Mário Schwarz, PhD., psychológ, vysokoškolský pedagóg, mediátor
Mgr. Peter Marman, PhD., psychológ, vysokoškolský pedagóg
Mgr. Juraj Holdoš, PhD., psychológ, vysokoškolský pedagóg
Mgr. Štefan Žarnay, PhD. MSMF, psychológ
Mgr. Michal Tesař, PhD, DiS., klinický psychológ specializace v pedopsychiatrii
Mgr. Peter Krajmer, PhD., klinicky psycholog
PhDr. Zuzana Machajová, PhD., detský psychológ, psychoterapeut
PhDr. Viera Diešková, CSc., detská a sociálna psychologička
Mgr. Lucia Drábiková, PhD., psychologička
Mgr. Mária Hatoková, PhD., psychologička, Gestalt psychoterapeutka
Mgr. Jana Kunová, PhD., psychológ
Dott. Lívia Kvašná, PhD., klinická psychologička
PhDr. Martin Balko, klinický psychológ
Mgr. Ján Jurášik, psychológ
Mgr. Mária Verešová, psychologička
Mgr. Veronika Schmidtová, psychologička
Mgr. Michala Bieleková, psychologička
Mgr. Alica Bulasová, klinická psychologička
Mag. Martina Čarná, klinická psychologička
Mgr. Mária Durcová, psychologička
Mgr. Monika Ginzeriová, detská klinická psychologička
Mgr. Monika Fialová, školská psychologička
Mgr. Peter Michančo, detský klinický psychológ
Mgr. Katarína Gromošová, psychologička
Mgr. Mária Hajduchová, psychológ
PhDr. Mária Humeníková, klinický psychológ, psychoterapeut
Mgr. Lucia Husárová, psychologička
Mgr. Zuzana Chabadová, školská psychologička
Mgr. Katarína Klincová, psychologička
Mgr. Dana Kováčová, psychológ
Mgr. Zuzana Kureková, psychologička,
Mgr. Elena Lamačková, psychologička, manželské a rodinné poradenstvo
Mgr. Martin Miler, klinický psychológ, psychoterapeut
Mgr. Iva Mocaková, klinická psychologička a psychoterapeutka
Mgr. Katarína Plančárová, psychologička
Mgr. Karol Pollák, psychológ a psychoterapeut
Mgr. Alexandra Stanislavová, psychológ
Mgr. Daniela Boteková, psychológ
PhDr. Elena Speváková, klinický psychológ
PhDr.Marián Garbár, klinický psychológ
PhDr. Alena Mizáková, psychologička
Mgr. Marta Gašparíková, psychologička
Mgr. Oľga Šupalová, klinická psychologička a terapeut
Mgr. Peter Hvorka, psychológ
PhDr. Peter Šulák, klinický psychológ
Mgr. Ľubomír Harinek, psychológ
Mgr. Stanislava Batunová, psychologička
Mgr. Magda Biznárová, psychologička
Mgr. Zuzana Pechanová, psychologička
PhDr. Zuzana Zacharová, psychologička
PhDr Peter Šulák, psychológ
Mgr. Šarlota Seboková, klinická psychologička a terapeut
Ing. et Mgr. Lucia Bukovanová, psychológ
PhDr. Dušan Selko, psychológ
Mgr. Iveta Snitková, psychológ a psychoterapeut
Mgr. Balážová Petronela, klinický psychológ, psychoterapeut
PhDr. Maria Benova, psychologička
PaedDr. PhDr. Ivana Štibraná, detská psychologička

Lekári rôznej odbornej špecializácie

Dr.h.c. mult. Prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. FRSP, FACP, lekár a vysokoškolský profesor v oblasti infektológia
Prof. MUDr. Jozef Glasa, CSc., PhD., internista, klinický farmakológ, hepatológ a bioetik
Prof. MUDr. ThDr. Ján Ďačok SJ, PhD., internista, teológ, bioetik, vysokoškolský profesor.
Prof. MUDr. Ľubomír Lisý, DrSc., lekár a vysokoškolský profesor v odbore neurológia
Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD., lekárka a vysokoškolská profesorka v odbore neurofyziológia
Prof. MUDr. Katarína Adamicová, PhD., lekárka a vysokoškolská profesorka v odbore patologická anatómia
Prof. MUDr. Svetozár Haruštiak, CSc., chirurg a vysokoškolský profesor v odbore špecialná chirurgia
Prof. MUDr. Katarína Furková, CSc., pediatrička, vysokoškolská profesorka v odbore pediatria
Prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc., pediater, vysokoškolský profesor v odbore pediatria
Prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc., pediatrička a vysokoškolská profesorka v odbore pediatria
Prof. MUDr. Beata Mladosievičová, CSc., lekárka a vysokoškolská profesorka v odbore patofyziológia
Prof. MUDr. Bohumil Chmelík, PhD., lekár a vysokoškolský profesor v oblasti zdravotníckeho managementu
Prof. MUDr. Vasiľ Hricák, PhD. MFSC, FESC, lekár a vysokoškolský profesor v odbore kardiológia
Prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc. Dr.SVS , internista, vysokoškolský profesor v odbore hepatológia
Prof. MUDr. Vladimír Milovský CSc, lekár a profesor v odbore detská kardiológia
Prof. MUDr. Eva Grey, PhD., lekárka a vysokoškolská profesorka
Prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD., lekár a vysokoškolský profesor
Prof. MUDr. Ján Murín, CSc., lekár a profesor v odbore interná medicína a kardiológia
Doc. MUDr. Jozef Domenik, lekár a dekan fakulty zdravotníctva
MUDr. Juraj Štofko, PhD., MBA, MPH, lekár v odbore neurológia (primár)
MUDr. Mária Žilínková, lekár v obore onkológia, (primár)
Doc. MUDr. Alexander Jurko, PhD., pediatrický kardiológ a vysokoškolský pedagóg
Doc. MUDr. Viliam Žilínek, CSc., pediater a vysokoškolský pedagóg
Doc. MUDr. Július Chramec, PhD., gynekológ, vysokoškolský pedagóg v odbore gynekológia
Doc. MUDr. ThLic. Marián Mráz, PhD., vysokoškolský pedagóg
Doc. MUDr. CSc. Ján Porubský, lekár, vysokoškolský pedagóg
MUDr. Michal Troščák, CSc, neurológ a vysokoškolský pedagóg v oblasti neurológia
Doc. MUDr. Jozef Mardiak, CSc, onkológ, LFUK a Národný onkologický ústav
Doc. MUDr. Peter Valkovič, PhD., lekár v odbore neurológia
MUDr. Štefan Sivák, PhD, neurológ, vysokoškolský pedagóg
MUDr. Andrej Janco, lekár a prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov
MUDr. Jana Trizuljaková, PhD., lekárka a vysokoškolská pedagogička v obore etika v medicíne
MUDr. Iveta Lisá, CSc., neurologička, vysokoškolská pedagogička
MUDr. Mária Mojzešová, PhD., lekárka a vysokoškolská pedagogička
MUDr. Eva Mazánová, lekárka, vysokoškolská pedagogička
MUDr. Mária Vidošovičová, lekárka, vysokoškolská pedagogička
MUDr.Vanda Mikulášová, lekárka a vysokoškolská pedagogička
MUDr. Benedikt Trnovec, asistenčný lekár v odbore neurochirurgia
MUDr. Natália Kubrická, lekár v oblasti detskej infektológie
MUDr. Danica Hlavová, všeobecná lekárka pre dospelých
MUDr. Mgr. Štefan Paľúch, lekár anesteziológ
MUDr. Róbert Králik, PhD., lekár, chirurg
MUDr. Marián Príbelský, CSc., lekár
MUDr. Anna Svitková, PhD., pediatrička
MUDr. Rastislav Važan, PhD., lekár fyziológ
MUDr. Hilda Sajgalikova, PhD., lekárka v oblasti hematológie
MUDr. Bibza Jaroslav, PhD., detský chirurg
MUDr. Milan Šudák, PhD., detský chirurg
MUDr. Peter Hlava, MBA., pediater
MUDr. Orlovský František, lekár, chirurg
MUDr. Ľubor Bajzík, internista a gastroenterológ
MUDr. Magdaléna Perichtová, neurochirurgička
MUDr. Elena Auxtová, pediatrička
MUDr. Vrabeľová Terézia, lekár
MUDr. Daniel Dyttert, lekár
MUDr. Katarína Cipová, lekár
MUDr. Jana Čajková, pediatrička
MUDr. Daniela Drábová, praktický lekár pre dospelých
MUDr. Jana Fülöpová, lekárka
MUDr. Magdaléna Fulová, praktický lekár pre dospelých
MUDr. Ivan Galvánek, lekár
MUDr. Anna Galvánková, lekárka
MUDr. Peter Gdovin, lekár
MUDr. Marián Holda, lekár
MUDr. Andrej Hrádocký, pediater
MUDr. Jarmila Hricáková, detský neurológ
MUDr. Andrea Kopániová, lekárka v odbore neurológia
MUDr. Katarína Hudáčová, lekárka v odbore interná medicína
MUDr. Eleonóra Chvojková, lekár
MUDr. Adriana Jenčíková, lekárka v odbore fyziatria balneológia a liečebná rehabilitácia
MUDr. Mariana Karasová, neurologička
MUDr. Marián Kozlovský, kardiológ
MUDr. Mária Križová, lekárka
MUDr. Miroslav Murgaš, detský neurológ
MUDr. Zuzana Murgašová, oftalmologička
MUDr. Veronika Otrubová, neurologička
MUDr. Miroslav Paľko, lekár
MUDr. Zuzana Pechočiaková, detská lekárka
MUDr. Ján Petruška, lekár
MUDr. Mária Prívarová, lekárka v odbore internej medicíny a infektológia
MUDr. Andrea Redhammerová, lekárka v odbore interná medicína
MUDr. Ing Katarína Sládeková, lekárka v odbore fyziatria balneológia a liečebná rehabilitácia
MUDr. Jaroslav Sumbal, kardiológ
MUDr. Juraj Toth, neurológ
MUDr. Svorad Trnovec, lekár v odbore neurochirurgia
MUDr. Kristína Visolajská, detská lekárka
MUDr. Peter Visolajský, detský lekár
MUDr. Ivan Wallenfels, gynekológ
MUDr. Mária Žovicová, lekárka ORL
MUDr. Marek Krajčí, pediater a detský kardiológ
MUDr. Kamila Krajčíová, lekárka v odbore pediatria
MUDr. Alena Jancová, lekárka v odbore pediatria
MUDr. Pavel Bician, detský hematológ a onkológ
MUDr. Viera Krajčiová, lekárka v odbore pediatria
MUDr. Igor Koník, lekár v odbore neurológia
MUDr. Pavol Pečovský, lekár
MUDr. Juraj Ďurina, lekár
MUDr. Veronika Ďurinova, lekárka
MUDr. Kristína Halmová, lekárka
MUDr. Anna Bibzová, lekárka
MUDr. Rudolf Botek, lekár
MUDr. Zuzana Styková, lekárka
MUDr. Eva Nevická, lekárka
MUDr. Dorota Kolková, lekár
MUDr. Hana Chrvalova, lekar
MUDr. Anna Koniarová, lekárka
MUDr. Andrea Krajčová, lekárka
MUDr. Ingrid Borsíková, lekár
MUDr. Karol Borsík, lekárka
MUDr. Kolčák Bohuslav, všeobecný lekár pre deti a dorast
MUDr. Mária Petríková, lekárka v odbore pediatria
MUDr. Patrícia Porubská, lekárka v odbore pediatria
MUDr. Ľubomír Miškovič, infektológ, pedoinfektológ
MUDr. Mgr. Alena Bartková, lekárka
MUDr. Jozef König, lekár v odbore ORL a logopédia
MUDr. Alena Senderakova, lekárka v odbore pediatria
MUDr. Dušan Rybár, lekár v odbore anesteziológia, intenzívna medicína
MUDr. Peter Winter, lekár v odbore chirurgia
MUDr. Ján Milčák lekár v odbore všeobecné, interné, sociálne lekárstvo

Pedagógovia

Dr.h.c. Prof. PhDr. Pavol Dancák, PhD., filozóf, vysokoškolský profesor v obore filozofia
Prof. PhDr. Mária Potočárová, PhD., vysokoškolská profesorka v odbore rodinná výchova, sociálne limity vo výchove
Prof. RNDr. Peter Holec, CSc., vysokoškolský profesor v odbore pedagogika
Prof. Ing. PhDr. Ladislav Bučko, PhD., vysokoškolský profesor v odbore socialnej práce
Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD., vysokoškolská profesorka v odbore etiky a morálnej filozofie
Prof. PhDr. Marta Žilková, PhD., vysokoškolská profesorka v oblasti filozófie
Prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc., vysokoškolský profesor v odbore literárnych vied
Prof. PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA, vysokoškolský profesor v odbore ekonomiky a manažmentu v zdravotníctve
Prof. PhDr. Stanislav Rakús, DrSc., spisovateľ a literárny vedec, vysokoškolský pedagóg
Doc. Ing. Margaréta Kačmariková, PhD, vysokoškolská pedagogička, katedra verejného zdravotníctva (vedúca katedry)
Doc. PhDr. Andrej Rajský, PhD., vysokoškolský pedagóg v odbore etika (prodekan)
Doc. PaedDr. Zuzana Sláviková, PhD., vysokoškolská pedagogička v odbore pedagogika
Doc. PhDr. Helena Kuberová, PhD., vysokoškolský pedagóg v odbore liečebná pedagogika
Doc. PhDr. Daniela Kállayová, PhD., MPH., vysokoškolská pedagogička v odbore verejné zdravotníctvo
Doc. PhDr. Michal Oláh, PhD., vysokoškolský pedagóg v odbore socialná práca
Doc. PhDr. Juraj Rusnák, CSc., vysokoskolsky pedagóg v odbore masmedialne studia
Doc. PhDr. Ľudmila Matulníková, PhD., vysokoškolský pedagóg v odbore ošetrovatelstvo
Doc. PaedDr. Mgr. Pavol Tománek, PhD., vysokoškolský pedagóg v odbore pedagogika
Doc. RNDr Jaroslava Brincková, CSc., vysokoškolská pedagogička
Doc. RNDr. Ingrid Turisová, PhD., vysokoškolský pedagóg v odbore biológ – botanik
PaedDr. Ing. Mgr. Peter Hanisko, PhD., vysokoškolský pedagóg v odbore pedagogika
PhDr. Eva Orbanová, PhD., vysokoškolská pedagogička v oblasti etiky a morálnej filozofie
PaedDr. Michal Loncko, PhD., vysokoškolský učiteľ v odbore pedagogika
PaedDr. Ján Dravecký, PhD., vysokoškolský učiteľ v odbore pedagogika
PaedDr., ThDr. Hana Šimčíková, PhD., vysokoškolský pedagóg
Mgr. Marek Čikel, vysokoškolský pedagóg v odbore filozofia, člen IGPP
Mgr. Katarína Bačíková, et Mgr. MPH MHA, odborníčka na verejné zdravotníctvo
Mgr. Jozef Bugár, PhD., vysokoškolský pedagóg v odbore filozofia
Mgr. Ivan Podmanický,PhD., pedagóg, vysokoškolský učiteľ v oblasti etickej výchovy
Mgr. Martin Brestovanský PhD, pedagóg, vysokoškolský učiteľ v oblasti etickej výchovy
Mgr. Dariusz Żuk-Olszewski, PhD., vysokoškolský pedagóg v odbore didaktiky
Mgr. Daniela Burdová, PhD., vysokoškolský pedagóg v odbore slovenská literatúra
Mgr. Lenka Regrutová, PhD., vysokoškolská pedagogička
Mgr. Ivana Parcová, PhD., vysokoškolský pedagóg
Mgr. Adela Mitrová, PhD., vysokoškolská pedagogička v odbore teória a dejiny divadla
Mgr. Tomáš Kopták, Phd., vysokoškolský pedagóg v oblasti archeológia a historik umenia
PaedDr. Róbert Slotka, PhD., vysokoškolský pedagóg
PhDr. Ivan Bielik, PhD., MPH, MHA, vysokoškolský pedagóg
PhDr. Františka Čechová, PhD., vysokoškolská pedagogička a historička
PhDr. Paulína Hudáková, PhD., vysokoškolská pedagogička
PhDr. Ján Pavlíček, PhD., vysokoškolský pedagóg v odbore socialna práca
PhDr. PaedDr. Erika Fertaľová, PhD, pedagogička
PhDr. Silvia Medlenová, vysokoškolská pedagogička
PhDr. Dagmar Rusnáková, vysokoškolský pedagóg
ThDr. Ing. Anton Babjak, PhD., vysokoškolský pedagóg
Ing. Marek Drimal, PhD., vysokoškolský pedagóg
Ing. Vilibalda Darmová, PhD, vysokoškolský pedagóg
Mgr. Ing. Karol Žák, CSc., pedagóg, riaditel školy
PaedDr. Jozef Šimko, riaditeľ školy
PaedDr. Dušana Priehradná, špeciálna a liečebná pedagogička
PaedDr. Anna Vozárová, špeciálny pedagóg
PaedDr. Katarína Repická, špecialna pedagogička
PaedDr. Michal Mikula, liečebný pedagóg
PhDr. Mária Kumorovitzová, liečebná pedagogička
PhDr. Mgr. Terézia Pružinová, klinický logopéd
PhDr. Mgr. Eva Obšuthová, klinický logopéd
PhDr. Ľubomír Pajtinka, PhD., pedagóg
Mgr. Petra Muráriková, PhD., pedagóg v odbore etika
Mgr. Veronika Fábryová, PhD., pedagogička
Mgr. Anna Paštrnáková, sociálny pedagóg
ThLic. Marián Valábek, SDB, pedagóg
Mgr. Ján Vojtek, pedagóg
Ing. Terézia Lenczová, pedagogička a výskumníčka v sociálno-ekonomickom výskume
Mgr. Katarína Čurillová, pedagóg, riaditeľka školy
Mgr. Dana Izakovičová, pedagóg
Mgr. Vladimír Kopec, pedagóg
Mgr. Jozef Šrobár, špeciálny pedagóg
Mgr. Monika Boričová, špeciálna pedagogička
Mgr. Oľga Handzová, špeciálna pedagogička
Mgr. Imrich Juraj, špeciálny pedagóg
Mgr. Eva Lauková, špeciálna pedagogička
Mgr. Zuzana Ofúkaná, liečebná pedagogička a sociálna pracovníčka
Ing. arch. Jozef Baláž, PhD., pedagóg
Mgr. Marek Čikel, pedagóg
Mgr. Alena Barkyová, špeciálna pedagogička
Mgr. Magdaléna Benešová, pedagogička
PaedDr. Peter Hámor, pedagóg
PaedDr. Eva Melcerová, pedagogička
PaedDr. Lucia Takáčová, pedagogička
Mgr. Lucia Truchlá Noemi, pedagogička
Mgr. Adriana Kentošová, pedagogička
Mgr. Alžbeta Švecová, pedagogička
Mgr. Martina Vachová, pedagogička
Mgr. Lucia Bíliková, pedagogička
Mgr. Ľubomíra Válková, pedagogička
Mgr. Kamil Bartko, socialný pedagóg
Ing. Anton Palaščák, vychovávateľ v detskom domove

Biológovia a sociológovia

Prof. PhDr. Jozef Matulník, PhD., sociológ, vysokoškolský profesor v odbore sociológia
Doc. RNDr. Jaroslav Timko, PhD., biológ a vysokoškolský pedagóg
Doc. RNDr. Karol Erdelský, CSc., biológ a vysokoškolský pedagóg
Doc. RNDr. Daniel Pivko, PhD., prírodovedec a vysokoškolský pedagóg
Doc. RNDr. Emil Běták, DrSc., vysokoškolský pedagóg
JUDr. PhDr. Peter Ďurkovský, PhD., Národné centrum prevencie sociálnej patológie
Mgr. Vladena Bauerová, PhD, biologička, vysokoškolský pedagóg v odbore molekulárna biológia
PhDr. Mgr. Alena Dušatková, sociológ viceprezidentka Rady pre práva dieťaťa SR
Mgr. Michal Kratochvíla, PhD., sociológ, vysokoškolský pedagóg
PhDr. Roman Kollár, PhD., sociológ, vysokoškolský pedagóg
PhDr. Peter Gajdoš, PhD., sociológ, vysokoškolský pedagóg
RNDr. Oľga Erdelská, DrSc., biologička

Odborné stanovisko k „rodovému scitlivovaniu“ detí Vyjadrenie lekárov, psychológov, sociológov a ďalších odborníkov